Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
diene
du
dienest
er/sie/es
diene
wir
dienen
ihr
dienet
sie/Sie
dienen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedient
du
habest gedient
er/sie/es
habe gedient
wir
haben gedient
ihr
habet gedient
sie/Sie
haben gedient
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dienen
du
werdest dienen
er/sie/es
werde dienen
wir
werden dienen
ihr
werdet dienen
sie/Sie
werden dienen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedient haben
du
werdest gedient haben
er/sie/es
werde gedient haben
wir
werden gedient haben
ihr
werdet gedient haben
sie/Sie
werden gedient haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
diente
du
dientest
er/sie/es
diente
wir
dienten
ihr
dientet
sie/Sie
dienten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedient
du
hättest gedient
er/sie/es
hätte gedient
wir
hätten gedient
ihr
hättet gedient
sie/Sie
hätten gedient
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dienen
du
würdest dienen
er/sie/es
würde dienen
wir
würden dienen
ihr
würdet dienen
sie/Sie
würden dienen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedient haben
du
würdest gedient haben
er/sie/es
würde gedient haben
wir
würden gedient haben
ihr
würdet gedient haben
sie/Sie
würden gedient haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dienen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
