Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
eise los
du
eisest los
er/sie/es
eise los
wir
eisen los
ihr
eiset los
sie/Sie
eisen los
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe losgeeist
du
habest losgeeist
er/sie/es
habe losgeeist
wir
haben losgeeist
ihr
habet losgeeist
sie/Sie
haben losgeeist
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde loseisen
du
werdest loseisen
er/sie/es
werde loseisen
wir
werden loseisen
ihr
werdet loseisen
sie/Sie
werden loseisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde losgeeist haben
du
werdest losgeeist haben
er/sie/es
werde losgeeist haben
wir
werden losgeeist haben
ihr
werdet losgeeist haben
sie/Sie
werden losgeeist haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
eiste los
du
eistest los
er/sie/es
eiste los
wir
eisten los
ihr
eistet los
sie/Sie
eisten los
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte losgeeist
du
hättest losgeeist
er/sie/es
hätte losgeeist
wir
hätten losgeeist
ihr
hättet losgeeist
sie/Sie
hätten losgeeist
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde loseisen
du
würdest loseisen
er/sie/es
würde loseisen
wir
würden loseisen
ihr
würdet loseisen
sie/Sie
würden loseisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde losgeeist haben
du
würdest losgeeist haben
er/sie/es
würde losgeeist haben
wir
würden losgeeist haben
ihr
würdet losgeeist haben
sie/Sie
würden losgeeist haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [eisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
