Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erfahre
du
erfahrest
er/sie/es
erfahre
wir
erfahren
ihr
erfahret
sie/Sie
erfahren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erfahren
du
habest erfahren
er/sie/es
habe erfahren
wir
haben erfahren
ihr
habet erfahren
sie/Sie
haben erfahren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erfahren
du
werdest erfahren
er/sie/es
werde erfahren
wir
werden erfahren
ihr
werdet erfahren
sie/Sie
werden erfahren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erfahren haben
du
werdest erfahren haben
er/sie/es
werde erfahren haben
wir
werden erfahren haben
ihr
werdet erfahren haben
sie/Sie
werden erfahren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erführe
du
erführest; erführst
er/sie/es
erführe
wir
erführen
ihr
erführet; erführt
sie/Sie
erführen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erfahren
du
hättest erfahren
er/sie/es
hätte erfahren
wir
hätten erfahren
ihr
hättet erfahren
sie/Sie
hätten erfahren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erfahren
du
würdest erfahren
er/sie/es
würde erfahren
wir
würden erfahren
ihr
würdet erfahren
sie/Sie
würden erfahren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erfahren haben
du
würdest erfahren haben
er/sie/es
würde erfahren haben
wir
würden erfahren haben
ihr
würdet erfahren haben
sie/Sie
würden erfahren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erfahren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
