Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erhebe
du
erhebest
er/sie/es
erhebe
wir
erheben
ihr
erhebet
sie/Sie
erheben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erhoben
du
habest erhoben
er/sie/es
habe erhoben
wir
haben erhoben
ihr
habet erhoben
sie/Sie
haben erhoben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erheben
du
werdest erheben
er/sie/es
werde erheben
wir
werden erheben
ihr
werdet erheben
sie/Sie
werden erheben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erhoben haben
du
werdest erhoben haben
er/sie/es
werde erhoben haben
wir
werden erhoben haben
ihr
werdet erhoben haben
sie/Sie
werden erhoben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erhöbe
du
erhöbest; erhöbst
er/sie/es
erhöbe
wir
erhöben
ihr
erhöbet; erhöbt
sie/Sie
erhöben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erhoben
du
hättest erhoben
er/sie/es
hätte erhoben
wir
hätten erhoben
ihr
hättet erhoben
sie/Sie
hätten erhoben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erheben
du
würdest erheben
er/sie/es
würde erheben
wir
würden erheben
ihr
würdet erheben
sie/Sie
würden erheben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erhoben haben
du
würdest erhoben haben
er/sie/es
würde erhoben haben
wir
würden erhoben haben
ihr
würdet erhoben haben
sie/Sie
würden erhoben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erheben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
