Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erteile
du
erteilest
er/sie/es
erteile
wir
erteilen
ihr
erteilet
sie/Sie
erteilen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erteilt
du
habest erteilt
er/sie/es
habe erteilt
wir
haben erteilt
ihr
habet erteilt
sie/Sie
haben erteilt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erteilen
du
werdest erteilen
er/sie/es
werde erteilen
wir
werden erteilen
ihr
werdet erteilen
sie/Sie
werden erteilen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erteilt haben
du
werdest erteilt haben
er/sie/es
werde erteilt haben
wir
werden erteilt haben
ihr
werdet erteilt haben
sie/Sie
werden erteilt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erteilte
du
erteiltest
er/sie/es
erteilte
wir
erteilten
ihr
erteiltet
sie/Sie
erteilten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erteilt
du
hättest erteilt
er/sie/es
hätte erteilt
wir
hätten erteilt
ihr
hättet erteilt
sie/Sie
hätten erteilt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erteilen
du
würdest erteilen
er/sie/es
würde erteilen
wir
würden erteilen
ihr
würdet erteilen
sie/Sie
würden erteilen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erteilt haben
du
würdest erteilt haben
er/sie/es
würde erteilt haben
wir
würden erteilt haben
ihr
würdet erteilt haben
sie/Sie
würden erteilt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erteilen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.