Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lege hin
du
legest hin
er/sie/es
lege hin
wir
legen hin
ihr
leget hin
sie/Sie
legen hin
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe hingelegt
du
habest hingelegt
er/sie/es
habe hingelegt
wir
haben hingelegt
ihr
habet hingelegt
sie/Sie
haben hingelegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde hinlegen
du
werdest hinlegen
er/sie/es
werde hinlegen
wir
werden hinlegen
ihr
werdet hinlegen
sie/Sie
werden hinlegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde hingelegt haben
du
werdest hingelegt haben
er/sie/es
werde hingelegt haben
wir
werden hingelegt haben
ihr
werdet hingelegt haben
sie/Sie
werden hingelegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
legte hin
du
legtest hin
er/sie/es
legte hin
wir
legten hin
ihr
legtet hin
sie/Sie
legten hin
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte hingelegt
du
hättest hingelegt
er/sie/es
hätte hingelegt
wir
hätten hingelegt
ihr
hättet hingelegt
sie/Sie
hätten hingelegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde hinlegen
du
würdest hinlegen
er/sie/es
würde hinlegen
wir
würden hinlegen
ihr
würdet hinlegen
sie/Sie
würden hinlegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde hingelegt haben
du
würdest hingelegt haben
er/sie/es
würde hingelegt haben
wir
würden hingelegt haben
ihr
würdet hingelegt haben
sie/Sie
würden hingelegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [hinlegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.