Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
presse
du
pressest
er/sie/es
presse
wir
pressen
ihr
presset
sie/Sie
pressen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gepresst
du
habest gepresst
er/sie/es
habe gepresst
wir
haben gepresst
ihr
habet gepresst
sie/Sie
haben gepresst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde pressen
du
werdest pressen
er/sie/es
werde pressen
wir
werden pressen
ihr
werdet pressen
sie/Sie
werden pressen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gepresst haben
du
werdest gepresst haben
er/sie/es
werde gepresst haben
wir
werden gepresst haben
ihr
werdet gepresst haben
sie/Sie
werden gepresst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
presste
du
presstest
er/sie/es
presste
wir
pressten
ihr
presstet
sie/Sie
pressten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gepresst
du
hättest gepresst
er/sie/es
hätte gepresst
wir
hätten gepresst
ihr
hättet gepresst
sie/Sie
hätten gepresst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde pressen
du
würdest pressen
er/sie/es
würde pressen
wir
würden pressen
ihr
würdet pressen
sie/Sie
würden pressen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gepresst haben
du
würdest gepresst haben
er/sie/es
würde gepresst haben
wir
würden gepresst haben
ihr
würdet gepresst haben
sie/Sie
würden gepresst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [pressen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
