Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
prüfe
du
prüfest
er/sie/es
prüfe
wir
prüfen
ihr
prüfet
sie/Sie
prüfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geprüft
du
habest geprüft
er/sie/es
habe geprüft
wir
haben geprüft
ihr
habet geprüft
sie/Sie
haben geprüft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde prüfen
du
werdest prüfen
er/sie/es
werde prüfen
wir
werden prüfen
ihr
werdet prüfen
sie/Sie
werden prüfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geprüft haben
du
werdest geprüft haben
er/sie/es
werde geprüft haben
wir
werden geprüft haben
ihr
werdet geprüft haben
sie/Sie
werden geprüft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
prüfte
du
prüftest
er/sie/es
prüfte
wir
prüften
ihr
prüftet
sie/Sie
prüften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geprüft
du
hättest geprüft
er/sie/es
hätte geprüft
wir
hätten geprüft
ihr
hättet geprüft
sie/Sie
hätten geprüft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde prüfen
du
würdest prüfen
er/sie/es
würde prüfen
wir
würden prüfen
ihr
würdet prüfen
sie/Sie
würden prüfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geprüft haben
du
würdest geprüft haben
er/sie/es
würde geprüft haben
wir
würden geprüft haben
ihr
würdet geprüft haben
sie/Sie
würden geprüft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [prüfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
