Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rille
du
rillest
er/sie/es
rille
wir
rillen
ihr
rillet
sie/Sie
rillen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerillt
du
habest gerillt
er/sie/es
habe gerillt
wir
haben gerillt
ihr
habet gerillt
sie/Sie
haben gerillt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rillen
du
werdest rillen
er/sie/es
werde rillen
wir
werden rillen
ihr
werdet rillen
sie/Sie
werden rillen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerillt haben
du
werdest gerillt haben
er/sie/es
werde gerillt haben
wir
werden gerillt haben
ihr
werdet gerillt haben
sie/Sie
werden gerillt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rillte
du
rilltest
er/sie/es
rillte
wir
rillten
ihr
rilltet
sie/Sie
rillten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerillt
du
hättest gerillt
er/sie/es
hätte gerillt
wir
hätten gerillt
ihr
hättet gerillt
sie/Sie
hätten gerillt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rillen
du
würdest rillen
er/sie/es
würde rillen
wir
würden rillen
ihr
würdet rillen
sie/Sie
würden rillen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerillt haben
du
würdest gerillt haben
er/sie/es
würde gerillt haben
wir
würden gerillt haben
ihr
würdet gerillt haben
sie/Sie
würden gerillt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rillen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.