Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
starte
du
startest
er/sie/es
starte
wir
starten
ihr
startet
sie/Sie
starten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestartet
du
habest gestartet
er/sie/es
habe gestartet
wir
haben gestartet
ihr
habet gestartet
sie/Sie
haben gestartet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde starten
du
werdest starten
er/sie/es
werde starten
wir
werden starten
ihr
werdet starten
sie/Sie
werden starten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestartet haben
du
werdest gestartet haben
er/sie/es
werde gestartet haben
wir
werden gestartet haben
ihr
werdet gestartet haben
sie/Sie
werden gestartet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
startete
du
startetest
er/sie/es
startete
wir
starteten
ihr
startetet
sie/Sie
starteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestartet
du
hättest gestartet
er/sie/es
hätte gestartet
wir
hätten gestartet
ihr
hättet gestartet
sie/Sie
hätten gestartet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde starten
du
würdest starten
er/sie/es
würde starten
wir
würden starten
ihr
würdet starten
sie/Sie
würden starten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestartet haben
du
würdest gestartet haben
er/sie/es
würde gestartet haben
wir
würden gestartet haben
ihr
würdet gestartet haben
sie/Sie
würden gestartet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [starten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
