Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
steppe
du
steppest
er/sie/es
steppe
wir
steppen
ihr
steppet
sie/Sie
steppen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesteppt
du
habest gesteppt
er/sie/es
habe gesteppt
wir
haben gesteppt
ihr
habet gesteppt
sie/Sie
haben gesteppt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde steppen
du
werdest steppen
er/sie/es
werde steppen
wir
werden steppen
ihr
werdet steppen
sie/Sie
werden steppen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesteppt haben
du
werdest gesteppt haben
er/sie/es
werde gesteppt haben
wir
werden gesteppt haben
ihr
werdet gesteppt haben
sie/Sie
werden gesteppt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
steppte
du
stepptest
er/sie/es
steppte
wir
steppten
ihr
stepptet
sie/Sie
steppten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesteppt
du
hättest gesteppt
er/sie/es
hätte gesteppt
wir
hätten gesteppt
ihr
hättet gesteppt
sie/Sie
hätten gesteppt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde steppen
du
würdest steppen
er/sie/es
würde steppen
wir
würden steppen
ihr
würdet steppen
sie/Sie
würden steppen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesteppt haben
du
würdest gesteppt haben
er/sie/es
würde gesteppt haben
wir
würden gesteppt haben
ihr
würdet gesteppt haben
sie/Sie
würden gesteppt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [steppen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
