Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
subventioniere
du
subventionierest
er/sie/es
subventioniere
wir
subventionieren
ihr
subventionieret
sie/Sie
subventionieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe subventioniert
du
habest subventioniert
er/sie/es
habe subventioniert
wir
haben subventioniert
ihr
habet subventioniert
sie/Sie
haben subventioniert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde subventionieren
du
werdest subventionieren
er/sie/es
werde subventionieren
wir
werden subventionieren
ihr
werdet subventionieren
sie/Sie
werden subventionieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde subventioniert haben
du
werdest subventioniert haben
er/sie/es
werde subventioniert haben
wir
werden subventioniert haben
ihr
werdet subventioniert haben
sie/Sie
werden subventioniert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
subventionierte
du
subventioniertest
er/sie/es
subventionierte
wir
subventionierten
ihr
subventioniertet
sie/Sie
subventionierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte subventioniert
du
hättest subventioniert
er/sie/es
hätte subventioniert
wir
hätten subventioniert
ihr
hättet subventioniert
sie/Sie
hätten subventioniert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde subventionieren
du
würdest subventionieren
er/sie/es
würde subventionieren
wir
würden subventionieren
ihr
würdet subventionieren
sie/Sie
würden subventionieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde subventioniert haben
du
würdest subventioniert haben
er/sie/es
würde subventioniert haben
wir
würden subventioniert haben
ihr
würdet subventioniert haben
sie/Sie
würden subventioniert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [subventionieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
