Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verkaufe
du
verkaufest
er/sie/es
verkaufe
wir
verkaufen
ihr
verkaufet
sie/Sie
verkaufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verkauft
du
habest verkauft
er/sie/es
habe verkauft
wir
haben verkauft
ihr
habet verkauft
sie/Sie
haben verkauft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verkaufen
du
werdest verkaufen
er/sie/es
werde verkaufen
wir
werden verkaufen
ihr
werdet verkaufen
sie/Sie
werden verkaufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verkauft haben
du
werdest verkauft haben
er/sie/es
werde verkauft haben
wir
werden verkauft haben
ihr
werdet verkauft haben
sie/Sie
werden verkauft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verkaufte
du
verkauftest
er/sie/es
verkaufte
wir
verkauften
ihr
verkauftet
sie/Sie
verkauften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verkauft
du
hättest verkauft
er/sie/es
hätte verkauft
wir
hätten verkauft
ihr
hättet verkauft
sie/Sie
hätten verkauft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verkaufen
du
würdest verkaufen
er/sie/es
würde verkaufen
wir
würden verkaufen
ihr
würdet verkaufen
sie/Sie
würden verkaufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verkauft haben
du
würdest verkauft haben
er/sie/es
würde verkauft haben
wir
würden verkauft haben
ihr
würdet verkauft haben
sie/Sie
würden verkauft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verkaufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.