Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verschicke
du
verschickest
er/sie/es
verschicke
wir
verschicken
ihr
verschicket
sie/Sie
verschicken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verschickt
du
habest verschickt
er/sie/es
habe verschickt
wir
haben verschickt
ihr
habet verschickt
sie/Sie
haben verschickt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verschicken
du
werdest verschicken
er/sie/es
werde verschicken
wir
werden verschicken
ihr
werdet verschicken
sie/Sie
werden verschicken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verschickt haben
du
werdest verschickt haben
er/sie/es
werde verschickt haben
wir
werden verschickt haben
ihr
werdet verschickt haben
sie/Sie
werden verschickt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verschickte
du
verschicktest
er/sie/es
verschickte
wir
verschickten
ihr
verschicktet
sie/Sie
verschickten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verschickt
du
hättest verschickt
er/sie/es
hätte verschickt
wir
hätten verschickt
ihr
hättet verschickt
sie/Sie
hätten verschickt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verschicken
du
würdest verschicken
er/sie/es
würde verschicken
wir
würden verschicken
ihr
würdet verschicken
sie/Sie
würden verschicken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verschickt haben
du
würdest verschickt haben
er/sie/es
würde verschickt haben
wir
würden verschickt haben
ihr
würdet verschickt haben
sie/Sie
würden verschickt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verschicken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
