Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verstecke
du
versteckest
er/sie/es
verstecke
wir
verstecken
ihr
verstecket
sie/Sie
verstecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe versteckt
du
habest versteckt
er/sie/es
habe versteckt
wir
haben versteckt
ihr
habet versteckt
sie/Sie
haben versteckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verstecken
du
werdest verstecken
er/sie/es
werde verstecken
wir
werden verstecken
ihr
werdet verstecken
sie/Sie
werden verstecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde versteckt haben
du
werdest versteckt haben
er/sie/es
werde versteckt haben
wir
werden versteckt haben
ihr
werdet versteckt haben
sie/Sie
werden versteckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
versteckte
du
verstecktest
er/sie/es
versteckte
wir
versteckten
ihr
verstecktet
sie/Sie
versteckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte versteckt
du
hättest versteckt
er/sie/es
hätte versteckt
wir
hätten versteckt
ihr
hättet versteckt
sie/Sie
hätten versteckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verstecken
du
würdest verstecken
er/sie/es
würde verstecken
wir
würden verstecken
ihr
würdet verstecken
sie/Sie
würden verstecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde versteckt haben
du
würdest versteckt haben
er/sie/es
würde versteckt haben
wir
würden versteckt haben
ihr
würdet versteckt haben
sie/Sie
würden versteckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verstecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
