Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zeihe
du
zeihest
er/sie/es
zeihe
wir
zeihen
ihr
zeihet
sie/Sie
zeihen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geziehen
du
habest geziehen
er/sie/es
habe geziehen
wir
haben geziehen
ihr
habet geziehen
sie/Sie
haben geziehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zeihen
du
werdest zeihen
er/sie/es
werde zeihen
wir
werden zeihen
ihr
werdet zeihen
sie/Sie
werden zeihen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geziehen haben
du
werdest geziehen haben
er/sie/es
werde geziehen haben
wir
werden geziehen haben
ihr
werdet geziehen haben
sie/Sie
werden geziehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ziehe
du
ziehest
er/sie/es
ziehe
wir
ziehen
ihr
ziehet
sie/Sie
ziehen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geziehen
du
hättest geziehen
er/sie/es
hätte geziehen
wir
hätten geziehen
ihr
hättet geziehen
sie/Sie
hätten geziehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zeihen
du
würdest zeihen
er/sie/es
würde zeihen
wir
würden zeihen
ihr
würdet zeihen
sie/Sie
würden zeihen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geziehen haben
du
würdest geziehen haben
er/sie/es
würde geziehen haben
wir
würden geziehen haben
ihr
würdet geziehen haben
sie/Sie
würden geziehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zeihen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
