Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kühle ab
du
kühlest ab
er/sie/es
kühle ab
wir
kühlen ab
ihr
kühlet ab
sie/Sie
kühlen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgekühlt
du
habest abgekühlt
er/sie/es
habe abgekühlt
wir
haben abgekühlt
ihr
habet abgekühlt
sie/Sie
haben abgekühlt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abkühlen
du
werdest abkühlen
er/sie/es
werde abkühlen
wir
werden abkühlen
ihr
werdet abkühlen
sie/Sie
werden abkühlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgekühlt haben
du
werdest abgekühlt haben
er/sie/es
werde abgekühlt haben
wir
werden abgekühlt haben
ihr
werdet abgekühlt haben
sie/Sie
werden abgekühlt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kühlte ab
du
kühltest ab
er/sie/es
kühlte ab
wir
kühlten ab
ihr
kühltet ab
sie/Sie
kühlten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgekühlt
du
hättest abgekühlt
er/sie/es
hätte abgekühlt
wir
hätten abgekühlt
ihr
hättet abgekühlt
sie/Sie
hätten abgekühlt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abkühlen
du
würdest abkühlen
er/sie/es
würde abkühlen
wir
würden abkühlen
ihr
würdet abkühlen
sie/Sie
würden abkühlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgekühlt haben
du
würdest abgekühlt haben
er/sie/es
würde abgekühlt haben
wir
würden abgekühlt haben
ihr
würdet abgekühlt haben
sie/Sie
würden abgekühlt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abkühlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
