Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
melde ab
du
meldest ab
er/sie/es
melde ab
wir
melden ab
ihr
meldet ab
sie/Sie
melden ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgemeldet
du
habest abgemeldet
er/sie/es
habe abgemeldet
wir
haben abgemeldet
ihr
habet abgemeldet
sie/Sie
haben abgemeldet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abmelden
du
werdest abmelden
er/sie/es
werde abmelden
wir
werden abmelden
ihr
werdet abmelden
sie/Sie
werden abmelden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgemeldet haben
du
werdest abgemeldet haben
er/sie/es
werde abgemeldet haben
wir
werden abgemeldet haben
ihr
werdet abgemeldet haben
sie/Sie
werden abgemeldet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
meldete ab
du
meldetest ab
er/sie/es
meldete ab
wir
meldeten ab
ihr
meldetet ab
sie/Sie
meldeten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgemeldet
du
hättest abgemeldet
er/sie/es
hätte abgemeldet
wir
hätten abgemeldet
ihr
hättet abgemeldet
sie/Sie
hätten abgemeldet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abmelden
du
würdest abmelden
er/sie/es
würde abmelden
wir
würden abmelden
ihr
würdet abmelden
sie/Sie
würden abmelden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgemeldet haben
du
würdest abgemeldet haben
er/sie/es
würde abgemeldet haben
wir
würden abgemeldet haben
ihr
würdet abgemeldet haben
sie/Sie
würden abgemeldet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abmelden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
