Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schaffe ab
du
schaffest ab
er/sie/es
schaffe ab
wir
schaffen ab
ihr
schaffet ab
sie/Sie
schaffen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgeschafft
du
habest abgeschafft
er/sie/es
habe abgeschafft
wir
haben abgeschafft
ihr
habet abgeschafft
sie/Sie
haben abgeschafft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abschaffen
du
werdest abschaffen
er/sie/es
werde abschaffen
wir
werden abschaffen
ihr
werdet abschaffen
sie/Sie
werden abschaffen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgeschafft haben
du
werdest abgeschafft haben
er/sie/es
werde abgeschafft haben
wir
werden abgeschafft haben
ihr
werdet abgeschafft haben
sie/Sie
werden abgeschafft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schaffte ab
du
schafftest ab
er/sie/es
schaffte ab
wir
schafften ab
ihr
schafftet ab
sie/Sie
schafften ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgeschafft
du
hättest abgeschafft
er/sie/es
hätte abgeschafft
wir
hätten abgeschafft
ihr
hättet abgeschafft
sie/Sie
hätten abgeschafft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abschaffen
du
würdest abschaffen
er/sie/es
würde abschaffen
wir
würden abschaffen
ihr
würdet abschaffen
sie/Sie
würden abschaffen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgeschafft haben
du
würdest abgeschafft haben
er/sie/es
würde abgeschafft haben
wir
würden abgeschafft haben
ihr
würdet abgeschafft haben
sie/Sie
würden abgeschafft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abschaffen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
