Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ziehe ab
du
ziehest ab
er/sie/es
ziehe ab
wir
ziehen ab
ihr
ziehet ab
sie/Sie
ziehen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgezogen
du
habest abgezogen
er/sie/es
habe abgezogen
wir
haben abgezogen
ihr
habet abgezogen
sie/Sie
haben abgezogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abziehen
du
werdest abziehen
er/sie/es
werde abziehen
wir
werden abziehen
ihr
werdet abziehen
sie/Sie
werden abziehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgezogen haben
du
werdest abgezogen haben
er/sie/es
werde abgezogen haben
wir
werden abgezogen haben
ihr
werdet abgezogen haben
sie/Sie
werden abgezogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zöge ab
du
zögest ab; zögst ab
er/sie/es
zöge ab
wir
zögen ab
ihr
zöget ab
sie/Sie
zögen ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgezogen
du
hättest abgezogen
er/sie/es
hätte abgezogen
wir
hätten abgezogen
ihr
hättet abgezogen
sie/Sie
hätten abgezogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abziehen
du
würdest abziehen
er/sie/es
würde abziehen
wir
würden abziehen
ihr
würdet abziehen
sie/Sie
würden abziehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgezogen haben
du
würdest abgezogen haben
er/sie/es
würde abgezogen haben
wir
würden abgezogen haben
ihr
würdet abgezogen haben
sie/Sie
würden abgezogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abziehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
