Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wähle an
du
wählest an
er/sie/es
wähle an
wir
wählen an
ihr
wählet an
sie/Sie
wählen an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angewählt
du
habest angewählt
er/sie/es
habe angewählt
wir
haben angewählt
ihr
habet angewählt
sie/Sie
haben angewählt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anwählen
du
werdest anwählen
er/sie/es
werde anwählen
wir
werden anwählen
ihr
werdet anwählen
sie/Sie
werden anwählen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angewählt haben
du
werdest angewählt haben
er/sie/es
werde angewählt haben
wir
werden angewählt haben
ihr
werdet angewählt haben
sie/Sie
werden angewählt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wählte an
du
wähltest an
er/sie/es
wählte an
wir
wählten an
ihr
wähltet an
sie/Sie
wählten an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angewählt
du
hättest angewählt
er/sie/es
hätte angewählt
wir
hätten angewählt
ihr
hättet angewählt
sie/Sie
hätten angewählt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anwählen
du
würdest anwählen
er/sie/es
würde anwählen
wir
würden anwählen
ihr
würdet anwählen
sie/Sie
würden anwählen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angewählt haben
du
würdest angewählt haben
er/sie/es
würde angewählt haben
wir
würden angewählt haben
ihr
würdet angewählt haben
sie/Sie
würden angewählt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anwählen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
