Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zeige an
du
zeigest an
er/sie/es
zeige an
wir
zeigen an
ihr
zeiget an
sie/Sie
zeigen an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angezeigt
du
habest angezeigt
er/sie/es
habe angezeigt
wir
haben angezeigt
ihr
habet angezeigt
sie/Sie
haben angezeigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anzeigen
du
werdest anzeigen
er/sie/es
werde anzeigen
wir
werden anzeigen
ihr
werdet anzeigen
sie/Sie
werden anzeigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angezeigt haben
du
werdest angezeigt haben
er/sie/es
werde angezeigt haben
wir
werden angezeigt haben
ihr
werdet angezeigt haben
sie/Sie
werden angezeigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zeigte an
du
zeigtest an
er/sie/es
zeigte an
wir
zeigten an
ihr
zeigtet an
sie/Sie
zeigten an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angezeigt
du
hättest angezeigt
er/sie/es
hätte angezeigt
wir
hätten angezeigt
ihr
hättet angezeigt
sie/Sie
hätten angezeigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anzeigen
du
würdest anzeigen
er/sie/es
würde anzeigen
wir
würden anzeigen
ihr
würdet anzeigen
sie/Sie
würden anzeigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angezeigt haben
du
würdest angezeigt haben
er/sie/es
würde angezeigt haben
wir
würden angezeigt haben
ihr
würdet angezeigt haben
sie/Sie
würden angezeigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anzeigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
