Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
härte aus
du
härtest aus
er/sie/es
härte aus
wir
härten aus
ihr
härtet aus
sie/Sie
härten aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei ausgehärtet
du
seiest ausgehärtet; seist ausgehärtet
er/sie/es
sei ausgehärtet
wir
seien ausgehärtet
ihr
seiet ausgehärtet
sie/Sie
seien ausgehärtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde aushärten
du
werdest aushärten
er/sie/es
werde aushärten
wir
werden aushärten
ihr
werdet aushärten
sie/Sie
werden aushärten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgehärtet sein
du
werdest ausgehärtet sein
er/sie/es
werde ausgehärtet sein
wir
werden ausgehärtet sein
ihr
werdet ausgehärtet sein
sie/Sie
werden ausgehärtet sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
härtete aus
du
härtetest aus
er/sie/es
härtete aus
wir
härteten aus
ihr
härtetet aus
sie/Sie
härteten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre ausgehärtet
du
wärest ausgehärtet
er/sie/es
wäre ausgehärtet
wir
wären ausgehärtet
ihr
wäret ausgehärtet
sie/Sie
wären ausgehärtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde aushärten
du
würdest aushärten
er/sie/es
würde aushärten
wir
würden aushärten
ihr
würdet aushärten
sie/Sie
würden aushärten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgehärtet sein
du
würdest ausgehärtet sein
er/sie/es
würde ausgehärtet sein
wir
würden ausgehärtet sein
ihr
würdet ausgehärtet sein
sie/Sie
würden ausgehärtet sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [aushärten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
