Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
laufe aus
du
laufest aus
er/sie/es
laufe aus
wir
laufen aus
ihr
laufet aus
sie/Sie
laufen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei ausgelaufen
du
seiest ausgelaufen; seist ausgelaufen
er/sie/es
sei ausgelaufen
wir
seien ausgelaufen
ihr
seiet ausgelaufen
sie/Sie
seien ausgelaufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auslaufen
du
werdest auslaufen
er/sie/es
werde auslaufen
wir
werden auslaufen
ihr
werdet auslaufen
sie/Sie
werden auslaufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgelaufen sein
du
werdest ausgelaufen sein
er/sie/es
werde ausgelaufen sein
wir
werden ausgelaufen sein
ihr
werdet ausgelaufen sein
sie/Sie
werden ausgelaufen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
liefe aus
du
liefest aus
er/sie/es
liefe aus
wir
liefen aus
ihr
liefet aus
sie/Sie
liefen aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre ausgelaufen
du
wärest ausgelaufen
er/sie/es
wäre ausgelaufen
wir
wären ausgelaufen
ihr
wäret ausgelaufen
sie/Sie
wären ausgelaufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auslaufen
du
würdest auslaufen
er/sie/es
würde auslaufen
wir
würden auslaufen
ihr
würdet auslaufen
sie/Sie
würden auslaufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgelaufen sein
du
würdest ausgelaufen sein
er/sie/es
würde ausgelaufen sein
wir
würden ausgelaufen sein
ihr
würdet ausgelaufen sein
sie/Sie
würden ausgelaufen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auslaufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
