Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schalte aus
du
schaltest aus
er/sie/es
schalte aus
wir
schalten aus
ihr
schaltet aus
sie/Sie
schalten aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgeschaltet
du
habest ausgeschaltet
er/sie/es
habe ausgeschaltet
wir
haben ausgeschaltet
ihr
habet ausgeschaltet
sie/Sie
haben ausgeschaltet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausschalten
du
werdest ausschalten
er/sie/es
werde ausschalten
wir
werden ausschalten
ihr
werdet ausschalten
sie/Sie
werden ausschalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgeschaltet haben
du
werdest ausgeschaltet haben
er/sie/es
werde ausgeschaltet haben
wir
werden ausgeschaltet haben
ihr
werdet ausgeschaltet haben
sie/Sie
werden ausgeschaltet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schaltete aus
du
schaltetest aus
er/sie/es
schaltete aus
wir
schalteten aus
ihr
schaltetet aus
sie/Sie
schalteten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgeschaltet
du
hättest ausgeschaltet
er/sie/es
hätte ausgeschaltet
wir
hätten ausgeschaltet
ihr
hättet ausgeschaltet
sie/Sie
hätten ausgeschaltet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausschalten
du
würdest ausschalten
er/sie/es
würde ausschalten
wir
würden ausschalten
ihr
würdet ausschalten
sie/Sie
würden ausschalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgeschaltet haben
du
würdest ausgeschaltet haben
er/sie/es
würde ausgeschaltet haben
wir
würden ausgeschaltet haben
ihr
würdet ausgeschaltet haben
sie/Sie
würden ausgeschaltet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausschalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
