Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sehe aus
du
sehest aus
er/sie/es
sehe aus
wir
sehen aus
ihr
sehet aus
sie/Sie
sehen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgesehen
du
habest ausgesehen
er/sie/es
habe ausgesehen
wir
haben ausgesehen
ihr
habet ausgesehen
sie/Sie
haben ausgesehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde aussehen
du
werdest aussehen
er/sie/es
werde aussehen
wir
werden aussehen
ihr
werdet aussehen
sie/Sie
werden aussehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgesehen haben
du
werdest ausgesehen haben
er/sie/es
werde ausgesehen haben
wir
werden ausgesehen haben
ihr
werdet ausgesehen haben
sie/Sie
werden ausgesehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sähe aus
du
sähest aus; sähst aus
er/sie/es
sähe aus
wir
sähen aus
ihr
sähet aus; säht aus
sie/Sie
sähen aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgesehen
du
hättest ausgesehen
er/sie/es
hätte ausgesehen
wir
hätten ausgesehen
ihr
hättet ausgesehen
sie/Sie
hätten ausgesehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde aussehen
du
würdest aussehen
er/sie/es
würde aussehen
wir
würden aussehen
ihr
würdet aussehen
sie/Sie
würden aussehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgesehen haben
du
würdest ausgesehen haben
er/sie/es
würde ausgesehen haben
wir
würden ausgesehen haben
ihr
würdet ausgesehen haben
sie/Sie
würden ausgesehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [aussehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
