Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trete aus
du
tretest aus
er/sie/es
trete aus
wir
treten aus
ihr
tretet aus
sie/Sie
treten aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgetreten haben
du
werdest ausgetreten haben
er/sie/es
werde ausgetreten haben
wir
werden ausgetreten haben
ihr
werdet ausgetreten haben
sie/Sie
werden ausgetreten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
träte aus
du
trätest aus
er/sie/es
träte aus
wir
träten aus
ihr
trätet aus
sie/Sie
träten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgetreten ; wäre ausgetreten
du
hättest ausgetreten ; wärest ausgetreten
er/sie/es
hätte ausgetreten ; wäre ausgetreten
wir
hätten ausgetreten ; wären ausgetreten
ihr
hättet ausgetreten ; wäret ausgetreten
sie/Sie
hätten ausgetreten ; wären ausgetreten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde austreten
du
würdest austreten
er/sie/es
würde austreten
wir
würden austreten
ihr
würdet austreten
sie/Sie
würden austreten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgetreten haben
du
würdest ausgetreten haben
er/sie/es
würde ausgetreten haben
wir
würden ausgetreten haben
ihr
würdet ausgetreten haben
sie/Sie
würden ausgetreten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [austreten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
