Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bade
du
badest
er/sie/es
bade
wir
baden
ihr
badet
sie/Sie
baden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebadet
du
habest gebadet
er/sie/es
habe gebadet
wir
haben gebadet
ihr
habet gebadet
sie/Sie
haben gebadet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde baden
du
werdest baden
er/sie/es
werde baden
wir
werden baden
ihr
werdet baden
sie/Sie
werden baden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebadet haben
du
werdest gebadet haben
er/sie/es
werde gebadet haben
wir
werden gebadet haben
ihr
werdet gebadet haben
sie/Sie
werden gebadet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
badete
du
badetest
er/sie/es
badete
wir
badeten
ihr
badetet
sie/Sie
badeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebadet
du
hättest gebadet
er/sie/es
hätte gebadet
wir
hätten gebadet
ihr
hättet gebadet
sie/Sie
hätten gebadet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde baden
du
würdest baden
er/sie/es
würde baden
wir
würden baden
ihr
würdet baden
sie/Sie
würden baden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebadet haben
du
würdest gebadet haben
er/sie/es
würde gebadet haben
wir
würden gebadet haben
ihr
würdet gebadet haben
sie/Sie
würden gebadet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [baden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
