Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bediene
du
bedienest
er/sie/es
bediene
wir
bedienen
ihr
bedienet
sie/Sie
bedienen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bedient
du
habest bedient
er/sie/es
habe bedient
wir
haben bedient
ihr
habet bedient
sie/Sie
haben bedient
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bedienen
du
werdest bedienen
er/sie/es
werde bedienen
wir
werden bedienen
ihr
werdet bedienen
sie/Sie
werden bedienen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bedient haben
du
werdest bedient haben
er/sie/es
werde bedient haben
wir
werden bedient haben
ihr
werdet bedient haben
sie/Sie
werden bedient haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bediente
du
bedientest
er/sie/es
bediente
wir
bedienten
ihr
bedientet
sie/Sie
bedienten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bedient
du
hättest bedient
er/sie/es
hätte bedient
wir
hätten bedient
ihr
hättet bedient
sie/Sie
hätten bedient
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bedienen
du
würdest bedienen
er/sie/es
würde bedienen
wir
würden bedienen
ihr
würdet bedienen
sie/Sie
würden bedienen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bedient haben
du
würdest bedient haben
er/sie/es
würde bedient haben
wir
würden bedient haben
ihr
würdet bedient haben
sie/Sie
würden bedient haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bedienen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
