Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
befrage
du
befragest
er/sie/es
befrage
wir
befragen
ihr
befraget
sie/Sie
befragen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe befragt
du
habest befragt
er/sie/es
habe befragt
wir
haben befragt
ihr
habet befragt
sie/Sie
haben befragt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde befragen
du
werdest befragen
er/sie/es
werde befragen
wir
werden befragen
ihr
werdet befragen
sie/Sie
werden befragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde befragt haben
du
werdest befragt haben
er/sie/es
werde befragt haben
wir
werden befragt haben
ihr
werdet befragt haben
sie/Sie
werden befragt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
befragte
du
befragtest
er/sie/es
befragte
wir
befragten
ihr
befragtet
sie/Sie
befragten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte befragt
du
hättest befragt
er/sie/es
hätte befragt
wir
hätten befragt
ihr
hättet befragt
sie/Sie
hätten befragt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde befragen
du
würdest befragen
er/sie/es
würde befragen
wir
würden befragen
ihr
würdet befragen
sie/Sie
würden befragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde befragt haben
du
würdest befragt haben
er/sie/es
würde befragt haben
wir
würden befragt haben
ihr
würdet befragt haben
sie/Sie
würden befragt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [befragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
