Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begehe
du
begehest
er/sie/es
begehe
wir
begehen
ihr
begehet
sie/Sie
begehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begangen
du
habest begangen
er/sie/es
habe begangen
wir
haben begangen
ihr
habet begangen
sie/Sie
haben begangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begehen
du
werdest begehen
er/sie/es
werde begehen
wir
werden begehen
ihr
werdet begehen
sie/Sie
werden begehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begangen haben
du
werdest begangen haben
er/sie/es
werde begangen haben
wir
werden begangen haben
ihr
werdet begangen haben
sie/Sie
werden begangen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beginge
du
begingest
er/sie/es
beginge
wir
begingen
ihr
beginget
sie/Sie
begingen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begangen
du
hättest begangen
er/sie/es
hätte begangen
wir
hätten begangen
ihr
hättet begangen
sie/Sie
hätten begangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begehen
du
würdest begehen
er/sie/es
würde begehen
wir
würden begehen
ihr
würdet begehen
sie/Sie
würden begehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begangen haben
du
würdest begangen haben
er/sie/es
würde begangen haben
wir
würden begangen haben
ihr
würdet begangen haben
sie/Sie
würden begangen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
