Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
brate
du
bratest
er/sie/es
brate
wir
braten
ihr
bratet
sie/Sie
braten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebraten
du
habest gebraten
er/sie/es
habe gebraten
wir
haben gebraten
ihr
habet gebraten
sie/Sie
haben gebraten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde braten
du
werdest braten
er/sie/es
werde braten
wir
werden braten
ihr
werdet braten
sie/Sie
werden braten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebraten haben
du
werdest gebraten haben
er/sie/es
werde gebraten haben
wir
werden gebraten haben
ihr
werdet gebraten haben
sie/Sie
werden gebraten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
briete
du
brietest
er/sie/es
briete
wir
brieten
ihr
brietet
sie/Sie
brieten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebraten
du
hättest gebraten
er/sie/es
hätte gebraten
wir
hätten gebraten
ihr
hättet gebraten
sie/Sie
hätten gebraten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde braten
du
würdest braten
er/sie/es
würde braten
wir
würden braten
ihr
würdet braten
sie/Sie
würden braten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebraten haben
du
würdest gebraten haben
er/sie/es
würde gebraten haben
wir
würden gebraten haben
ihr
würdet gebraten haben
sie/Sie
würden gebraten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [braten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
