Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begleiche
du
begleichest
er/sie/es
begleiche
wir
begleichen
ihr
begleichet
sie/Sie
begleichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beglichen
du
habest beglichen
er/sie/es
habe beglichen
wir
haben beglichen
ihr
habet beglichen
sie/Sie
haben beglichen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begleichen
du
werdest begleichen
er/sie/es
werde begleichen
wir
werden begleichen
ihr
werdet begleichen
sie/Sie
werden begleichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beglichen haben
du
werdest beglichen haben
er/sie/es
werde beglichen haben
wir
werden beglichen haben
ihr
werdet beglichen haben
sie/Sie
werden beglichen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begliche
du
beglichest
er/sie/es
begliche
wir
beglichen
ihr
beglichet
sie/Sie
beglichen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beglichen
du
hättest beglichen
er/sie/es
hätte beglichen
wir
hätten beglichen
ihr
hättet beglichen
sie/Sie
hätten beglichen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begleichen
du
würdest begleichen
er/sie/es
würde begleichen
wir
würden begleichen
ihr
würdet begleichen
sie/Sie
würden begleichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beglichen haben
du
würdest beglichen haben
er/sie/es
würde beglichen haben
wir
würden beglichen haben
ihr
würdet beglichen haben
sie/Sie
würden beglichen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begleichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
