Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begrabe
du
begrabest
er/sie/es
begrabe
wir
begraben
ihr
begrabet
sie/Sie
begraben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begraben
du
habest begraben
er/sie/es
habe begraben
wir
haben begraben
ihr
habet begraben
sie/Sie
haben begraben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begraben
du
werdest begraben
er/sie/es
werde begraben
wir
werden begraben
ihr
werdet begraben
sie/Sie
werden begraben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begraben haben
du
werdest begraben haben
er/sie/es
werde begraben haben
wir
werden begraben haben
ihr
werdet begraben haben
sie/Sie
werden begraben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begrübe
du
begrübest; begrübst
er/sie/es
begrübe
wir
begrüben
ihr
begrübet; begrübt
sie/Sie
begrüben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begraben
du
hättest begraben
er/sie/es
hätte begraben
wir
hätten begraben
ihr
hättet begraben
sie/Sie
hätten begraben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begraben
du
würdest begraben
er/sie/es
würde begraben
wir
würden begraben
ihr
würdet begraben
sie/Sie
würden begraben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begraben haben
du
würdest begraben haben
er/sie/es
würde begraben haben
wir
würden begraben haben
ihr
würdet begraben haben
sie/Sie
würden begraben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begraben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
