Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begünstige
du
begünstigest
er/sie/es
begünstige
wir
begünstigen
ihr
begünstiget
sie/Sie
begünstigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begünstigt
du
habest begünstigt
er/sie/es
habe begünstigt
wir
haben begünstigt
ihr
habet begünstigt
sie/Sie
haben begünstigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begünstigen
du
werdest begünstigen
er/sie/es
werde begünstigen
wir
werden begünstigen
ihr
werdet begünstigen
sie/Sie
werden begünstigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begünstigt haben
du
werdest begünstigt haben
er/sie/es
werde begünstigt haben
wir
werden begünstigt haben
ihr
werdet begünstigt haben
sie/Sie
werden begünstigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begünstigte
du
begünstigtest
er/sie/es
begünstigte
wir
begünstigten
ihr
begünstigtet
sie/Sie
begünstigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begünstigt
du
hättest begünstigt
er/sie/es
hätte begünstigt
wir
hätten begünstigt
ihr
hättet begünstigt
sie/Sie
hätten begünstigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begünstigen
du
würdest begünstigen
er/sie/es
würde begünstigen
wir
würden begünstigen
ihr
würdet begünstigen
sie/Sie
würden begünstigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begünstigt haben
du
würdest begünstigt haben
er/sie/es
würde begünstigt haben
wir
würden begünstigt haben
ihr
würdet begünstigt haben
sie/Sie
würden begünstigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begünstigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
