Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
behandle; behandele
du
behandelst
er/sie/es
behandle; behandele
wir
behandeln
ihr
behandelt
sie/Sie
behandeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe behandelt
du
habest behandelt
er/sie/es
habe behandelt
wir
haben behandelt
ihr
habet behandelt
sie/Sie
haben behandelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde behandeln
du
werdest behandeln
er/sie/es
werde behandeln
wir
werden behandeln
ihr
werdet behandeln
sie/Sie
werden behandeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde behandelt haben
du
werdest behandelt haben
er/sie/es
werde behandelt haben
wir
werden behandelt haben
ihr
werdet behandelt haben
sie/Sie
werden behandelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
behandelte
du
behandeltest
er/sie/es
behandelte
wir
behandelten
ihr
behandeltet
sie/Sie
behandelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte behandelt
du
hättest behandelt
er/sie/es
hätte behandelt
wir
hätten behandelt
ihr
hättet behandelt
sie/Sie
hätten behandelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde behandeln
du
würdest behandeln
er/sie/es
würde behandeln
wir
würden behandeln
ihr
würdet behandeln
sie/Sie
würden behandeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde behandelt haben
du
würdest behandelt haben
er/sie/es
würde behandelt haben
wir
würden behandelt haben
ihr
würdet behandelt haben
sie/Sie
würden behandelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [behandeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
