Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beherrsche
du
beherrschest
er/sie/es
beherrsche
wir
beherrschen
ihr
beherrschet
sie/Sie
beherrschen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beherrscht
du
habest beherrscht
er/sie/es
habe beherrscht
wir
haben beherrscht
ihr
habet beherrscht
sie/Sie
haben beherrscht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beherrschen
du
werdest beherrschen
er/sie/es
werde beherrschen
wir
werden beherrschen
ihr
werdet beherrschen
sie/Sie
werden beherrschen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beherrscht haben
du
werdest beherrscht haben
er/sie/es
werde beherrscht haben
wir
werden beherrscht haben
ihr
werdet beherrscht haben
sie/Sie
werden beherrscht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beherrschte
du
beherrschtest
er/sie/es
beherrschte
wir
beherrschten
ihr
beherrschtet
sie/Sie
beherrschten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beherrscht
du
hättest beherrscht
er/sie/es
hätte beherrscht
wir
hätten beherrscht
ihr
hättet beherrscht
sie/Sie
hätten beherrscht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beherrschen
du
würdest beherrschen
er/sie/es
würde beherrschen
wir
würden beherrschen
ihr
würdet beherrschen
sie/Sie
würden beherrschen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beherrscht haben
du
würdest beherrscht haben
er/sie/es
würde beherrscht haben
wir
würden beherrscht haben
ihr
würdet beherrscht haben
sie/Sie
würden beherrscht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beherrschen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
