Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trete bei
du
tretest bei
er/sie/es
trete bei
wir
treten bei
ihr
tretet bei
sie/Sie
treten bei
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei beigetreten
du
seiest beigetreten; seist beigetreten
er/sie/es
sei beigetreten
wir
seien beigetreten
ihr
seiet beigetreten
sie/Sie
seien beigetreten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beitreten
du
werdest beitreten
er/sie/es
werde beitreten
wir
werden beitreten
ihr
werdet beitreten
sie/Sie
werden beitreten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beigetreten haben
du
werdest beigetreten haben
er/sie/es
werde beigetreten haben
wir
werden beigetreten haben
ihr
werdet beigetreten haben
sie/Sie
werden beigetreten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
träte bei
du
trätest bei
er/sie/es
träte bei
wir
träten bei
ihr
trätet bei
sie/Sie
träten bei
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre beigetreten
du
wärest beigetreten
er/sie/es
wäre beigetreten
wir
wären beigetreten
ihr
wäret beigetreten
sie/Sie
wären beigetreten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beitreten
du
würdest beitreten
er/sie/es
würde beitreten
wir
würden beitreten
ihr
würdet beitreten
sie/Sie
würden beitreten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beigetreten haben
du
würdest beigetreten haben
er/sie/es
würde beigetreten haben
wir
würden beigetreten haben
ihr
würdet beigetreten haben
sie/Sie
würden beigetreten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beitreten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
