Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fange
du
fangest
er/sie/es
fange
wir
fangen
ihr
fanget
sie/Sie
fangen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefangen
du
habest gefangen
er/sie/es
habe gefangen
wir
haben gefangen
ihr
habet gefangen
sie/Sie
haben gefangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fangen
du
werdest fangen
er/sie/es
werde fangen
wir
werden fangen
ihr
werdet fangen
sie/Sie
werden fangen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefangen haben
du
werdest gefangen haben
er/sie/es
werde gefangen haben
wir
werden gefangen haben
ihr
werdet gefangen haben
sie/Sie
werden gefangen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
finge
du
fingest
er/sie/es
finge
wir
fingen
ihr
finget
sie/Sie
fingen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefangen
du
hättest gefangen
er/sie/es
hätte gefangen
wir
hätten gefangen
ihr
hättet gefangen
sie/Sie
hätten gefangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fangen
du
würdest fangen
er/sie/es
würde fangen
wir
würden fangen
ihr
würdet fangen
sie/Sie
würden fangen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefangen haben
du
würdest gefangen haben
er/sie/es
würde gefangen haben
wir
würden gefangen haben
ihr
würdet gefangen haben
sie/Sie
würden gefangen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fangen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
