Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bekämpfe
du
bekämpfest
er/sie/es
bekämpfe
wir
bekämpfen
ihr
bekämpfet
sie/Sie
bekämpfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bekämpft
du
habest bekämpft
er/sie/es
habe bekämpft
wir
haben bekämpft
ihr
habet bekämpft
sie/Sie
haben bekämpft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bekämpfen
du
werdest bekämpfen
er/sie/es
werde bekämpfen
wir
werden bekämpfen
ihr
werdet bekämpfen
sie/Sie
werden bekämpfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bekämpft haben
du
werdest bekämpft haben
er/sie/es
werde bekämpft haben
wir
werden bekämpft haben
ihr
werdet bekämpft haben
sie/Sie
werden bekämpft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bekämpfte
du
bekämpftest
er/sie/es
bekämpfte
wir
bekämpften
ihr
bekämpftet
sie/Sie
bekämpften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bekämpft
du
hättest bekämpft
er/sie/es
hätte bekämpft
wir
hätten bekämpft
ihr
hättet bekämpft
sie/Sie
hätten bekämpft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bekämpfen
du
würdest bekämpfen
er/sie/es
würde bekämpfen
wir
würden bekämpfen
ihr
würdet bekämpfen
sie/Sie
würden bekämpfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bekämpft haben
du
würdest bekämpft haben
er/sie/es
würde bekämpft haben
wir
würden bekämpft haben
ihr
würdet bekämpft haben
sie/Sie
würden bekämpft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bekämpfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
