Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beklage
du
beklagest
er/sie/es
beklage
wir
beklagen
ihr
beklaget
sie/Sie
beklagen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beklagt
du
habest beklagt
er/sie/es
habe beklagt
wir
haben beklagt
ihr
habet beklagt
sie/Sie
haben beklagt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beklagen
du
werdest beklagen
er/sie/es
werde beklagen
wir
werden beklagen
ihr
werdet beklagen
sie/Sie
werden beklagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beklagt haben
du
werdest beklagt haben
er/sie/es
werde beklagt haben
wir
werden beklagt haben
ihr
werdet beklagt haben
sie/Sie
werden beklagt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beklagte
du
beklagtest
er/sie/es
beklagte
wir
beklagten
ihr
beklagtet
sie/Sie
beklagten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beklagt
du
hättest beklagt
er/sie/es
hätte beklagt
wir
hätten beklagt
ihr
hättet beklagt
sie/Sie
hätten beklagt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beklagen
du
würdest beklagen
er/sie/es
würde beklagen
wir
würden beklagen
ihr
würdet beklagen
sie/Sie
würden beklagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beklagt haben
du
würdest beklagt haben
er/sie/es
würde beklagt haben
wir
würden beklagt haben
ihr
würdet beklagt haben
sie/Sie
würden beklagt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beklagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
