Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
belege
du
belegest
er/sie/es
belege
wir
belegen
ihr
beleget
sie/Sie
belegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe belegt
du
habest belegt
er/sie/es
habe belegt
wir
haben belegt
ihr
habet belegt
sie/Sie
haben belegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde belegen
du
werdest belegen
er/sie/es
werde belegen
wir
werden belegen
ihr
werdet belegen
sie/Sie
werden belegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde belegt haben
du
werdest belegt haben
er/sie/es
werde belegt haben
wir
werden belegt haben
ihr
werdet belegt haben
sie/Sie
werden belegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
belegte
du
belegtest
er/sie/es
belegte
wir
belegten
ihr
belegtet
sie/Sie
belegten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte belegt
du
hättest belegt
er/sie/es
hätte belegt
wir
hätten belegt
ihr
hättet belegt
sie/Sie
hätten belegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde belegen
du
würdest belegen
er/sie/es
würde belegen
wir
würden belegen
ihr
würdet belegen
sie/Sie
würden belegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde belegt haben
du
würdest belegt haben
er/sie/es
würde belegt haben
wir
würden belegt haben
ihr
würdet belegt haben
sie/Sie
würden belegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [belegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
