Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bereinige
du
bereinigest
er/sie/es
bereinige
wir
bereinigen
ihr
bereiniget
sie/Sie
bereinigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bereinigt
du
habest bereinigt
er/sie/es
habe bereinigt
wir
haben bereinigt
ihr
habet bereinigt
sie/Sie
haben bereinigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bereinigen
du
werdest bereinigen
er/sie/es
werde bereinigen
wir
werden bereinigen
ihr
werdet bereinigen
sie/Sie
werden bereinigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bereinigt haben
du
werdest bereinigt haben
er/sie/es
werde bereinigt haben
wir
werden bereinigt haben
ihr
werdet bereinigt haben
sie/Sie
werden bereinigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bereinigte
du
bereinigtest
er/sie/es
bereinigte
wir
bereinigten
ihr
bereinigtet
sie/Sie
bereinigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bereinigt
du
hättest bereinigt
er/sie/es
hätte bereinigt
wir
hätten bereinigt
ihr
hättet bereinigt
sie/Sie
hätten bereinigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bereinigen
du
würdest bereinigen
er/sie/es
würde bereinigen
wir
würden bereinigen
ihr
würdet bereinigen
sie/Sie
würden bereinigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bereinigt haben
du
würdest bereinigt haben
er/sie/es
würde bereinigt haben
wir
würden bereinigt haben
ihr
würdet bereinigt haben
sie/Sie
würden bereinigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bereinigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
