Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschmiere
du
beschmierest
er/sie/es
beschmiere
wir
beschmieren
ihr
beschmieret
sie/Sie
beschmieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe schmiert
du
habest schmiert
er/sie/es
habe schmiert
wir
haben schmiert
ihr
habet schmiert
sie/Sie
haben schmiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschmieren
du
werdest beschmieren
er/sie/es
werde beschmieren
wir
werden beschmieren
ihr
werdet beschmieren
sie/Sie
werden beschmieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde schmiert haben
du
werdest schmiert haben
er/sie/es
werde schmiert haben
wir
werden schmiert haben
ihr
werdet schmiert haben
sie/Sie
werden schmiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschmierte
du
beschmiertest
er/sie/es
beschmierte
wir
beschmierten
ihr
beschmiertet
sie/Sie
beschmierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte schmiert
du
hättest schmiert
er/sie/es
hätte schmiert
wir
hätten schmiert
ihr
hättet schmiert
sie/Sie
hätten schmiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschmieren
du
würdest beschmieren
er/sie/es
würde beschmieren
wir
würden beschmieren
ihr
würdet beschmieren
sie/Sie
würden beschmieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde schmiert haben
du
würdest schmiert haben
er/sie/es
würde schmiert haben
wir
würden schmiert haben
ihr
würdet schmiert haben
sie/Sie
würden schmiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschmieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
