Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betone
du
betonest
er/sie/es
betone
wir
betonen
ihr
betonet
sie/Sie
betonen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betont
du
habest betont
er/sie/es
habe betont
wir
haben betont
ihr
habet betont
sie/Sie
haben betont
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betonen
du
werdest betonen
er/sie/es
werde betonen
wir
werden betonen
ihr
werdet betonen
sie/Sie
werden betonen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betont haben
du
werdest betont haben
er/sie/es
werde betont haben
wir
werden betont haben
ihr
werdet betont haben
sie/Sie
werden betont haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
betonte
du
betontest
er/sie/es
betonte
wir
betonten
ihr
betontet
sie/Sie
betonten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betont
du
hättest betont
er/sie/es
hätte betont
wir
hätten betont
ihr
hättet betont
sie/Sie
hätten betont
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betonen
du
würdest betonen
er/sie/es
würde betonen
wir
würden betonen
ihr
würdet betonen
sie/Sie
würden betonen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betont haben
du
würdest betont haben
er/sie/es
würde betont haben
wir
würden betont haben
ihr
würdet betont haben
sie/Sie
würden betont haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betonen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.