Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beuge
du
beugest
er/sie/es
beuge
wir
beugen
ihr
beuget
sie/Sie
beugen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebeugt
du
habest gebeugt
er/sie/es
habe gebeugt
wir
haben gebeugt
ihr
habet gebeugt
sie/Sie
haben gebeugt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beugen
du
werdest beugen
er/sie/es
werde beugen
wir
werden beugen
ihr
werdet beugen
sie/Sie
werden beugen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebeugt haben
du
werdest gebeugt haben
er/sie/es
werde gebeugt haben
wir
werden gebeugt haben
ihr
werdet gebeugt haben
sie/Sie
werden gebeugt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beugte
du
beugtest
er/sie/es
beugte
wir
beugten
ihr
beugtet
sie/Sie
beugten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebeugt
du
hättest gebeugt
er/sie/es
hätte gebeugt
wir
hätten gebeugt
ihr
hättet gebeugt
sie/Sie
hätten gebeugt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beugen
du
würdest beugen
er/sie/es
würde beugen
wir
würden beugen
ihr
würdet beugen
sie/Sie
würden beugen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebeugt haben
du
würdest gebeugt haben
er/sie/es
würde gebeugt haben
wir
würden gebeugt haben
ihr
würdet gebeugt haben
sie/Sie
würden gebeugt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beugen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
