Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bohre
du
bohrest
er/sie/es
bohre
wir
bohren
ihr
bohret
sie/Sie
bohren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebohrt
du
habest gebohrt
er/sie/es
habe gebohrt
wir
haben gebohrt
ihr
habet gebohrt
sie/Sie
haben gebohrt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bohren
du
werdest bohren
er/sie/es
werde bohren
wir
werden bohren
ihr
werdet bohren
sie/Sie
werden bohren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebohrt haben
du
werdest gebohrt haben
er/sie/es
werde gebohrt haben
wir
werden gebohrt haben
ihr
werdet gebohrt haben
sie/Sie
werden gebohrt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bohrte
du
bohrtest
er/sie/es
bohrte
wir
bohrten
ihr
bohrtet
sie/Sie
bohrten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebohrt
du
hättest gebohrt
er/sie/es
hätte gebohrt
wir
hätten gebohrt
ihr
hättet gebohrt
sie/Sie
hätten gebohrt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bohren
du
würdest bohren
er/sie/es
würde bohren
wir
würden bohren
ihr
würdet bohren
sie/Sie
würden bohren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebohrt haben
du
würdest gebohrt haben
er/sie/es
würde gebohrt haben
wir
würden gebohrt haben
ihr
würdet gebohrt haben
sie/Sie
würden gebohrt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bohren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
