Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lasse
du
lassest
er/sie/es
lasse
wir
lassen
ihr
lasset
sie/Sie
lassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelassen
du
habest gelassen
er/sie/es
habe gelassen
wir
haben gelassen
ihr
habet gelassen
sie/Sie
haben gelassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lassen
du
werdest lassen
er/sie/es
werde lassen
wir
werden lassen
ihr
werdet lassen
sie/Sie
werden lassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelassen haben
du
werdest gelassen haben
er/sie/es
werde gelassen haben
wir
werden gelassen haben
ihr
werdet gelassen haben
sie/Sie
werden gelassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ließe
du
ließest
er/sie/es
ließe
wir
ließen
ihr
ließet
sie/Sie
ließen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelassen
du
hättest gelassen
er/sie/es
hätte gelassen
wir
hätten gelassen
ihr
hättet gelassen
sie/Sie
hätten gelassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lassen
du
würdest lassen
er/sie/es
würde lassen
wir
würden lassen
ihr
würdet lassen
sie/Sie
würden lassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelassen haben
du
würdest gelassen haben
er/sie/es
würde gelassen haben
wir
würden gelassen haben
ihr
würdet gelassen haben
sie/Sie
würden gelassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [lassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.