Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bombe aus
du
bombest aus
er/sie/es
bombe aus
wir
bomben aus
ihr
bombet aus
sie/Sie
bomben aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgebombt
du
habest ausgebombt
er/sie/es
habe ausgebombt
wir
haben ausgebombt
ihr
habet ausgebombt
sie/Sie
haben ausgebombt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausbomben
du
werdest ausbomben
er/sie/es
werde ausbomben
wir
werden ausbomben
ihr
werdet ausbomben
sie/Sie
werden ausbomben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgebombt haben
du
werdest ausgebombt haben
er/sie/es
werde ausgebombt haben
wir
werden ausgebombt haben
ihr
werdet ausgebombt haben
sie/Sie
werden ausgebombt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bombte aus
du
bombtest aus
er/sie/es
bombte aus
wir
bombten aus
ihr
bombtet aus
sie/Sie
bombten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgebombt
du
hättest ausgebombt
er/sie/es
hätte ausgebombt
wir
hätten ausgebombt
ihr
hättet ausgebombt
sie/Sie
hätten ausgebombt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausbomben
du
würdest ausbomben
er/sie/es
würde ausbomben
wir
würden ausbomben
ihr
würdet ausbomben
sie/Sie
würden ausbomben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgebombt haben
du
würdest ausgebombt haben
er/sie/es
würde ausgebombt haben
wir
würden ausgebombt haben
ihr
würdet ausgebombt haben
sie/Sie
würden ausgebombt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bomben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
