Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
boote aus
du
bootest aus
er/sie/es
boote aus
wir
booten aus
ihr
bootet aus
sie/Sie
booten aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgebootet
du
habest ausgebootet
er/sie/es
habe ausgebootet
wir
haben ausgebootet
ihr
habet ausgebootet
sie/Sie
haben ausgebootet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausbooten
du
werdest ausbooten
er/sie/es
werde ausbooten
wir
werden ausbooten
ihr
werdet ausbooten
sie/Sie
werden ausbooten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgebootet haben
du
werdest ausgebootet haben
er/sie/es
werde ausgebootet haben
wir
werden ausgebootet haben
ihr
werdet ausgebootet haben
sie/Sie
werden ausgebootet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bootete aus
du
bootetest aus
er/sie/es
bootete aus
wir
booteten aus
ihr
bootetet aus
sie/Sie
booteten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgebootet
du
hättest ausgebootet
er/sie/es
hätte ausgebootet
wir
hätten ausgebootet
ihr
hättet ausgebootet
sie/Sie
hätten ausgebootet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausbooten
du
würdest ausbooten
er/sie/es
würde ausbooten
wir
würden ausbooten
ihr
würdet ausbooten
sie/Sie
würden ausbooten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgebootet haben
du
würdest ausgebootet haben
er/sie/es
würde ausgebootet haben
wir
würden ausgebootet haben
ihr
würdet ausgebootet haben
sie/Sie
würden ausgebootet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [booten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
